Himalájska, kóšer, klasická a morská soľ: ktorá je najzdravšia?

Soľ je pravdepodobne jednou z najdôležitejších ingrediencií na svete, čo sa varenia týka. Bez nej by veľa jedál chutilo mdlo a nevábne. Avšak nie všetky soli vznikajú rovnako. Existuje veľa druhov, z ktorých si môžeme vyberať.

Patrí sem klasická stolová soľ, himalájska ružová soľ, kóšer soľ, morská soľ a keltská soľ, aby sme vymenovali aspoň niekoľko z nich. Líšia sa nielen v chuti a štruktúre, ale aj v obsahu minerálov a sodíka.

Tento článok sa zameriava na najpopulárnejšie typy solí a porovnáva ich výživové vlastnosti.

Čo je soľ?

Soľ je kryštalický minerál vyrobený z dvoch prvkov: sodík (Na) a chlór (Cl). Sodík a chlór sú nevyhnutné pre naše telo, pretože pomáhajú mozgu a nervom vysielať elektrické impulzy. Väčšina solí na svete sa získava zo soľných baní alebo odparovaním morskej vody a iných vôd bohatých na minerály.

Soľ má rôzne účely, najčastejšie sa používa na dochucovanie jedál. Slúži takisto aj ako konzervačná látka pre potraviny, pretože baktérie majú problémy sa množiť v prostredí bohatom na soľ. Dôvod, pre ktorý je soľ je často považovaná za nezdravú vo veľkých množstvách, je ten, že môže zvyšovať krvný tlak.

Hoci štúdie naznačujú, že zníženie príjmu soli môže znížiť krvný tlak o 1-5,4 mm / Hg, neexistuje žiadny dôkaz, že zníženie príjmu soli bráni infarktu, mŕtvici alebo smrti (1, 2). Prevažná väčšina sodíka v stravovaní v západných krajinách pochádza zo spracovaných potravín. Ak budete jesť väčšinou pôvodné, nespracované potraviny, potom sa nemusíte obávať pridávania ďalšej soli do jedál.

Rafinovaná soľ (Klasická kuchynská soľ)

Najbežnejšou soľou je bežná kuchynská soľ. Táto soľ je zvyčajne veľmi rafinovaná – čo znamená, že je dôkladne pomletá, pričom väčšina nečistôt a stopových minerálov sa odstráni. Problém s najemno pomletou mletou soľou spočíva v tom, že môže tvoriť väčšie zhluky – hrudkovatieť. Z tohto dôvodu sa pridávajú rôzne látky – tzv. protihrudkovacie činidlá, ktoré spôsobia, že soľ nebude tvoriť hrudky.

Potravinová stolová soľ je takmer čistý chlorid sodný – 97 % alebo viac – ale v mnohých krajinách takisto obsahuje aj jód. Pridanie jódu do stolovej soli je výsledkom úspešného preventívneho opatrenia verejného zdravotníctva proti nedostatku jódu; táto diagnóza je často bežná v mnohých častiach sveta.

Nedostatok jódu je hlavnou príčinou hypotyreózy, intelektuálneho postihnutia a rôznych ďalších zdravotných problémov (3, 4). Preto ak sa rozhodnete, že nebudete konzumovať pravidelne stolovú soľ obohatenú jódom, uistite sa, že konzumujete iné potraviny s vysokým obsahom jódu, ako sú ryby, mliečne výrobky, vajcia a morské riasy.

Morská soľ

Morská soľ sa získava odparovaním morskej vody. Rovnako ako stolová soľ, ide väčšinou iba o chlorid sodný. Avšak v závislosti od zdroja a spôsobu jeho spracovania, zvyčajne obsahuje rôzne stopové minerály ako draslík, železo a zinok. Čím je morská soľ tmavšia, tým vyššia je koncentrácia nečistôt a stopových živín. Avšak v dôsledku znečistenia oceánov môže morská soľ tiež obsahovať stopové množstvá ťažkých kovov, ako je olovo.

Morská soľ tiež obsahuje mikroplasty – mikroskopické zvyšky plastového odpadu. Zdravotné dôsledky mikroplastov v potravinách sú stále nejasné, ale niektorí vedci sa domnievajú, že zdravotné riziká sú na súčasnej úrovni nízke (5).

Na rozdiel od bežnej rafinovanej soli je morská soľ často hrubá, pretože je to hrubšie mletá. Ak ňou po varení posypete jedlo, môžete mať v ústach iný pocit a spôsobí to silnejšiu chuť jedla než rafinovaná soľ. Stopové minerály a nečistoty, ktoré sa nachádzajú v morskej soli, môžu tiež ovplyvniť jej chuť – toto však závisí od jednotlivých značiek.

Himalájska ružová soľ

Himalájska soľ sa ťaží v Pakistane. Pochádza zo soľnej bane Salt Mine Khewra, druhej najväčšej soľnej bane na svete. Himalájska soľ často obsahuje stopové množstvá oxidu železa (hrdzu), ktorá jej dodáva ružovú farbu. Obsahuje tiež malé množstvá vápnika, železa, draslíka a horčíka, má čiastočne znížený obsah sodíka v porovnaní s bežnou kuchynskou soľou.

Mnoho ľudí uprednostňuje chuť himalájskej soli pred inými typmi. Avšak hlavným rozdielom je jednoducho farba, ktorá môže urobiť akékoľvek jedlo vizuálne príťažlivejším.

Kóšer soľ

Kóšer soľ sa nazýva “kóšer”, pretože sa používa v určitých židovských kulinárskych zvykoch. Tradičné židovské právo vyžaduje, aby sa z mäsa odstránila krv predtým, ako sa zje. Keďže kóšer soľ má vločkovú, hrubú štruktúru, je zvlášť efektívna pri extrakcii krvi.

Hlavným rozdielom medzi obyčajnou soľou a kóšer soľou je štruktúra vločiek. Šéfkuchári zistili, že kóšer soľ – vzhľadom na väčšiu veľkosť vločiek – je ľahšie nabrať prstami a nasypať na potravu či jedlo. Kóšer soľ bude mať inú štruktúru a chuť, ale ak necháte túto soľ rozpustiť v jedle, v skutočnosti neexistuje žiadny rozdiel v porovnaní s bežnou kuchynskou soľou.

Avšak pri kóšer soli je menej pravdepodobné, že obsahuje aditíva, ako sú látky proti hrudkovitosti a jód. Napriek tomu majte na pamäti, že čajová lyžička soli kóšer váži oveľa menej ako čajová lyžička bežnej soli. Nenahrádzajte jednu za druhú v pomere 1: 1, pretože vaše jedlo môže byť presolené alebo naopak, mdlé.

Keltská soľ

Keltská soľ je typ morskej soli, ktorá sa pôvodne stala populárnou vo Francúzsku. Má sivastú farbu a tiež obsahuje trochu vody, čo z nej robí vlhkejšiu soľ. Keltská soľ ponúka stopové množstvá minerálov a o niečo nižší obsah sodíka ako obyčajná kuchynská soľ.

Rozdiely v chuti

Gastro odborníci a kuchári primárne vyberajú soľ podľa chuti, štruktúry, farby a vhodnosti. Nečistoty – vrátane stopových minerálov – môžu ovplyvniť farbu i chuť soli. Veľkosť zrniečok tiež ovplyvňuje, ako sa slaná chuť správa k vášmu jazyku. Soľ s väčšou veľkosťou zŕn môže mať silnejšiu chuť a dlhšie pretrvať na jazyku.

Ak však necháte soľ rozpustiť v jedle, nemal by existovať žiadny výrazný rozdiel v chuti medzi čistou rafinovanou soľou a inými gurmánskymi soľami. Ak chcete použiť prsty na posypanie jedla soľou, oveľa ľahšie sa zaobchádza so suchou soľou s väčšími zrniečkami.

Obsah minerálov

Jedna štúdia stanovila obsah minerálov v rôznych typov soli (6). Nasledujúca tabuľka ukazuje porovnanie medzi stolovou soľou, soľou Maldon (typická morská soľ), himalájskou soľou a keltskou soľou:

Ako vidíte, keltská soľ má najmenšie množstvo sodíka a najvyššie množstvo vápnika a horčíka. Himalájska soľ obsahuje stopy draslíka.

Majte však na pamäti, že ide o stopové množstvá. Napríklad 0,3% obsah horčíka v keltskej soli znamená, že potrebujete zjesť 100 gramov soli, aby ste dosiahli dennú odporúčanú dávku. Z tohto dôvodu nie je minerálny obsah rôznych solí podložený a overeným dôvodom, prečo vybrať jednu soľ alebo inú Tieto úrovne sú zanedbateľné v porovnaní s tým, čo získate z potravy.

Ktorá je najzdravšia?

Doteraz neboli žiadne štúdie porovnávané so zdravotnými účinkami rôznych druhov solí. Ak by sa takáto štúdia uskutočnila, je vysoko nepravdepodobné, že by sa zistili významné rozdiely. Väčšina solí je podobná, pozostávajúca z chloridu sodného a malých množstiev minerálov.

Hlavným prínosom pri výbere menej spracovaných solí je to, že sa vyhýbate prísadám a protihrudkujúcim činidlám, ktoré sa často nachádzajú v bežnej kuchynskej soli. V konečnom dôsledku je soľ ako soľ – jej hlavnou úlohou je pridať chuť, ale nie je to zdravotnícky prostriedok.

Poznámky

Soľ je vraj najpoužívanejšie korenie na svete. Niektorí ľudia veria, že soľ je pre nás zlá, ale realita nie je taká jednoduchá.

Hoci rafinovaná kuchynská soľ je najbežnejším typom v západných krajinách, existujú mnohé iné odrody. Patria sem keltské, himalájske, kóšer a morské soli.

Existuje však len málo výživových rozdielov medzi týmito rôznymi typmi solí. Zatiaľ čo nerafinované soli obsahujú menej prísad, hlavnými rozdielmi sú textúra, veľkosť zŕn a chuť.

Určite sa nebojte experimentovať a vyberte si soľ, ktorá bude pre vás tá pravá.

Článok je voľným prekladom z originálu, publikovaného na www.healthline.com.