ROZHOVOR: Dr. Bukovský o potravinových intoleranciách (1.časť)

Roky sa stretávame s pojmami ako intolerancia a alergia na potraviny. Nielen mne, ale určite aj Vám sa už stalo, že ste boli z vyjadrení vašich lekárov zmätený, alebo Vám doktori k Vašim tráviacim ťažkostiam spojeným s určitými potravinami veľmi veľa toho nepovedali.

Doktor Igor Bukovský sa s nami stretol, aby nám tieto termíny ozrejmil a uviedol problematiku s potravinami na správnu mieru. Vďaka nemu budete lepšie rozumieť tomu, s čím máte v súvislosti s potravinami ťažkosti. Pretože podľa doktorových slov, „treba v tom naozaj upratať“.

Môžete nám na začiatok prosím vysvetliť, čo vlastne intolerancia na jedlo znamená?

Aby sme sa mohli rozprávať o problémoch s potravinami, musíme ich najprv zadefinovať a používať správne termíny. To ale nie je teraz na Vašu adresu. To je na adresu tých, ktorí to tu už roky šíria, aplikujú, testujú a inkasujú za to veľké peniaze. A v podstate ani nevedia o čom hovoria. A to platí aj o niektorých mojich kolegoch lekároch. Takže to je takto:

Intolerancie sú také situácie, ktoré sú charakterizované deficitom enzýmu v organizme.

Výsledkom toho je, že sa určitá látka nespracováva, a tým pádom sa v rámci reakcií hromadí istý substrát. A to, že sa metabolicky neposúva, spôsobuje nejaký problém.  Klasickými intoleranciami sú laktózová a histamínová intolerancia. Je u nich deficitný alebo nefunkčný určitý enzým.

Potom máme kategóriu alergií, kde je to myslím  jasné, lebo tam je to veľmi jednoducho definovateľné.

Alergia je reakcia imunitného systému, do ktorej sú zapojené imunoglobulíny typu E – IgE.

Alergie neodporúčam vyšetrovať súkromne rôznymi praktikami z kvapky krvi a podobne. Alergie je potrebné vytestovať cez imunoalergologickú ambulanciu.

No a potom máme tú najväčšiu kategóriu ťažkostí, s ktorými asi veľa ľudí dnes zápasí, a to je kategória potravinových senzitivít. A to je to, čo si tu dnes mnohí zamieňajú s intoleranciami.

Ale v prípade potravinovej senzitivity ide o takú reakciu organizmu voči potravinám, do ktorej nie je zapojený enzým. Je do nej zapojený imunitný systém, ale nie je to alergická reakcia.

To znamená, že tu nehrá úlohu imunoglobulín typu E – IgE. Hrajú tu úlohu imunoglobulíny typu G – IgG. Potravinová senzitivita môže byť na akúkoľvek potravinu.

 Ktorý problém s potravinami je podľa Vás zo zdravotného hľadiska „najhorší“?

Najhorší problém je ten, že jeme príliš často, jeme príliš obmedzený sortiment potravín a máme rozbitý črevný mikrobióm.

Vyšetrenia potravinových senzitivít, ktoré sa nesprávne označujú ako intolerancie, sú klinicky úplne irelevantné.

Keď sa zistí, že človek má zvýšenú koncentráciu IgG napr. voči pšenici, tak to neznamená, že pšenicu musí z jedálnička vylúčiť. Znamená to, že má problém v čreve, ktoré prestalo plniť spoľahlivú funkciu bariéry a prepúšťa do krvi aj to, čo by sa tam nemalo dostať.

Bolo by veľmi jednoduché pred piatimi rokmi naskočiť na vlnu vyšetrovania „potravinových intolerancií“. Ale ja nie som človek, ktorý ide s takýmito vlnami. Venoval som niekoľko rokov tomu, aby som si veci naštudoval, konzultoval a urobil si kontrolné testy. Spolupracoval som s talianskou laboratórnou vyšetrovacou firmou, ktorá mi ponúkla presnejšiu, lepšiu a spoľahlivejšiu metodiku ako sa u nás bežne robí. Zistili sme niekoľko veľmi zaujímavých vecí.

Napríklad: Človeku bolo pri prvom vyšetrení zistené, že má 100% senzitivitu na špaldu a nulovú senzitivitu na ovsené vločky. Vedeli sme o ňom, že raňajkuje špaldu. Na základe výsledku prestal jesť špaldu a začal raňajkovať namiesto špaldových vločiek ovsené vločky. O pol roka pri kontrolnom vyšetrení mal nulovú senzitivitu na špaldu a 100 % senzitivitu na ovsené vločky.

Jedným z našich problémov je to, že jeme úzky sortiment potravín. Keď tú istú potravinu opakujeme príliš často, môže sa objaviť alebo vystupňovať problém so senzitivitami. Riziko kontaktu a prieniku do krvi je vyššie.

Keď budeme jesť veľmi často tú istú potravinu, môže sa na ňu objaviť senzitivita.

Druhý fakt je, že cesta riešenia týchto problémov naozaj nie je v tom, že budeme škrtať potraviny.

Sedeli u mňa ľudia, ktorí mi povedali:

– Ja môžem len 12 potravín.

– A ako ste k tomu dospeli?

– Bola som na vyšetrení a tam mi škrtli toto.

– A čo teraz?

– No problémy mi zmizli a potom sa vrátili.

– A prečo sa Vám vrátili keď ste jedli to isté?

– No to neviem, ale bola som na ďalšom vyšetrení a zistili mi toto.

– Tak ste škrtli aj to?

– Áno, tak mám teraz už len 8 potravín.

– Tak máte 8 potravín a keď sa tie problémy zase zjavia, tak potom čo…

Ak ide o kategóriu senzitivít, tak problém jednoznačne spočíva v čreve. Keď črevnú sliznicu nejakým spôsobom narušíme, do krvi sa dostávajú veci, ktoré by sa tam dostať nemali a imunitný systém na to reaguje. Čiže problém nie je v tom čo jem, ale v akom stave mám črevo. A toto sa snažíme riešiť a to je tá najzložitejšia cesta, ale tam je príčina.

Škrtnúť potravinu zo svojho jedálneho lístka nie je vyriešením problému, to je len odstránenie príznaku.

 Ako si môžeme dať črevo do poriadku?

To je veľmi zložité a na túto tému sa chystám tento rok písať knihu, lebo mi to na Slovensku chýba. Ale ak máme byť k sebe veľmi úprimní, tak vždy treba individuálne posúdiť situáciu, čo môže byť príčinou u konkrétneho človeka.

Či je to stres, alkohol, lieky, hormonálna antikoncepcia, antibiotiká, kortikoidy, časté jedenie, zlé zloženie stravy, nadmerné množstvo bielkovín, ktoré úplne jednoznačne degenerujú črevný mikrobióm, vyvolávajú lokálny zápal na sliznici a zvyšujú priepustnosť črevnej sliznice – to sú faktory, po ktorých pátrame a ktoré treba ovplyvňovať.

Podľa môjho názoru nestačí len paušálne nasadiť probiotiká. Faktorov, ktoré do toho zasahujú je oveľa viac. Sú ľudia, ktorí nemajú žiadny problém a dajú si pohár whisky a za tým sa najedia niečoho, čo bežne jedli aj predtým, ale zrazu majú vyrážku, bolesť hlavy alebo iný problém – a z čoho? No asi nie z jedla, problém mohol spraviť alkohol. A keď ešte zistíme, že ten človek užil ráno tabletku na bolesť kĺbu alebo niečoho iného, už sa nám skladá obraz – takto zodpovedne a poctivo k tomu treba pristupovať – naozaj to nie je o zázračných riešeniach. V čreve je to také zložité, že to vyžaduje oveľa viac pokory, než jej mnohí z nás máme.

Dnes sa napríklad takmer v každom výživovom poradenstve a u ľudových liečiteľov dozviete, že máte vysadiť pšenicu a mlieko. Je síce pravda, že 30 – 50 % ľudí s istými ťažkosťami môže takáto úprava stravy priniesť isté zlepšenie stavu. Neznamená to však, že to majú urobiť všetci. A rozhodne to nie je ani dôkaz, že všetkým škodí mlieko a všetkým škodí lepok.

Neočakávajte univerzálne rady a riešenia. Snažíme sa riešiť črevnú flóru, probiotiká – u niekoho sú dobré tieto, u niekoho sú lepšie iné. Je to o hľadaní, je to proces. Keď človek zažije nejaké ťažkosti, mal by byť pripravený na to, že zvyčajne tieto problémy nemajú jedno zázračné riešenie. Náš problém – taký kultúrny – je, že my ho však stoj čo stoj chceme. Nie sme ochotní ísť do nejakého konceptu, chceme mať instantné riešenie na všetky problémy. Ideme na google, napíšeme kľúčové slová a prečítame si prvé 3 články a máme riešenie – toto je smiešne. Treba sa pripraviť na to, že riešenie potravinovej senzitivity môže byť zložitý projekt.

Môžete aj sami sledovať, čo Vám robí zle. Napríklad: Robí Vám zle kyslá kapusta. Vieme, že je zdravá, ale keď Vám nerobí dobre, tak ju jesť nebudete. Alebo ľanové semeno – pre všetkých ľudí je fantastické, ale Vás z toho strašne preženie, tak to predsa nebudete jesť. Takže si sami prídete na to, čo Vám robí zle, a potom nepotrebujete žiadne testovania, internet ani múdrych ľudí – proste počúvate, čo sa s Vami deje – ale málo ľudí dokáže takto pracovať.

Niektorí ľudia hovoria, že je dobré brať probiotiká, druhí, že stačí brať vlákninové tabletky. Keby ste si Vy mali vybrať, čo by ste odporučili?

Vlákninové tabletky sú somarina, pretože vláknina je prirodzená súčasť stravy. Všetku potrebnú vlákninu môžete zabezpečiť prirodzenou cestou. To je podľa mňa lepšie.

To, čo nevieme prirodzenou cestou zabezpečiť v dostatočnom množstve, pestrosti a kontrolovanej kvalite, sú probiotiká. Potrebujeme užívať probiotiká skôr ako prebiotiká.

Prebiotiká sú látky, ktoré podporujú rast dobrých baktérií a probiotiká sú tie baktérie. Vláknina patrí do kategórie prebiotík. Stačí si dať banán alebo ovsené vločky – fantastickú vlákninu, z ktorej žijú tie najlepšie baktérie v čreve. Ale užívať probiotiká znamená zlepšovať si kondíciu črevného mikrobiómu.

Ľudia sa často pýtajú, či probiotiká majú užívať stále. A ja hovorím, že áno.

Veľa ľudí si myslí, že je to len opatrenie na prechodnú dobu. Ale ľudia, ktorí majú problém s črevom, (so senzitivitami, autoimunitnými ochoreniami, alergiami alebo zápalovými ochoreniami), tak probiotiká môžu užívať dlhodobo – celoročne, celoživotne. A budú mať z toho obrovský benefit. Probiotiká v akejkoľvek forme – či to bude kyslá kapusta, kefír, výživové doplnky, kimči, tempeh alebo čokoľvek iné.

Probiotiká sú dobré, prospešné baktérie, ktoré sú odkázané na prísun z kyslíka. Ale v čreve, najmä v hrubom, sú anaeróbne podmienky, tam kyslík nie je. Čiže v hrubom čreve žijú baktérie úplne iného typu ako sú tie v jogurte. Probiotiká, ktoré konzumujeme, či už vo fermentovaných potravinách alebo vo výživových doplnkoch, sú baktérie, ktoré v hrubom čreve neprežijú. Oni sú len „cheerleaders“. Sú veľmi užitočné a prospešné, ale oni len ako tým hrubým črevom prechádzajú, tak komunikujú a podporujú aktivitu tých dobrých, ktoré tam žijú natrvalo. Podporujú sliznicu, imunitný systém a idú preč, lebo v čreve neprežijú. To je dôvod, prečo je potrebné užívať probiotiká stále.

Samozrejme, všetko je individuálne. Napríklad nemôžem povedať človeku s histamínovou intoleranciou, „jedzte kapustu, zahojíte si črevo“. Nie všetky probiotiká všetkým sadnú. Je to o tom, ako to spolu bude komunikovať.

Probiotiká – kapusta je výborné probiotikum, nesadne však všetkým.

V dnešnej dobe je veľa stresu. Môže stres poškodzovať črevo?

Stres môže poškodzovať tráviaci systém. Všetci to poznáme, či už sme išli na maturitu, alebo na skúšku – niektorí majú hnačku, iní zápchu, ďalší zvracajú atď. To je priamy dôkaz toho, ako vplýva stav nervového systému na tráviaci systém. Prepojenie je veľmi tesné. Dnes sa o tráviacom systéme, konkrétne o čreve, hovorí ako o druhom mozgu.

Obrovské množstvo hormónov a regulačných látok, ktoré si tráviaci systém tvorí, a ktoré priamo krvným obehom zasahujú aj mozog a nervové funkcie – to je známa vec. V čreve žije obrovské množstvo baktérií. U človeka ich je v priemere, v závislosti od hmotnosti, 1 až 2 kg. Črevný mikrobióm je vlastne obrovský orgán. Baktérií, ktoré tam žijú, je 10x viac ako všetkých našich buniek. Bunky sú ale na objem väčšie, čiže nie sme chodiaci strapec baktérií. Ale baktérie sú v obrovskej presile.

Je veľmi dôležité, aké baktérie v čreve žijú a čo jeme, aby sme si živili tie dobré baktérie, aby sa tie zlé nedostávali do presily – lebo aj tie zlé tam sú a budú.

Napríklad Helicobakter – pred cca 10timi rokmi sa považovalo za zásadné opatrenie pre prevenciu rakoviny žalúdka, že treba zničiť helicobaktera. Dnes už ale vieme, že je to nezmysel, pretože helicobakter je v skutočnosti potrebný. Má veľmi dôležité funkcie. Chráni aj pred rakovinou. Problém nastáva vtedy, keď sa premnoží, lebo vtedy môže vyvolať vredové ochorenie a nakoniec rakovinu. Ale helicobakter je prirodzenou súčasťou mikroflóry tráviaceho systému. A jeho premnoženiu môžeme zabrániť správnym zložením stravy, pravidelným jedením atď.

Tiež každý liek proti bolesti naruší bariéru v čreve, a tak ako máme rozdielnu kvalitu kože, tak máme aj rozdielnu kvalitu a odolnosť sliznice. U niekoho už jedna tabletka alebo jeden pohárik vína môže situáciu zásadne zmeniť, niekto môže tabletky užívať 2 týždne a ešte stále sa nič zásadné nestane. Ale to neznamená, že mu sliznica neeroduje, že sa nepoškodzuje.

Ďakujeme za odborné vysvetlenie problematiky.

Ja som prijal Vaše oslovenie aj preto, aby sme prinášali pravdu. Táto problematika je veľmi zložitá a treba mať pred ňou viac pokory. Univerzálne rady neexistujú – je to oveľa zložitejšie a kľúč je v čreve a v tom, čo sa deje na jeho sliznici.

V druhej časti rozhovoru nám doktor Bukovský bližšie povie o laktózovej a histamínovej intolerancií. Tiež nám vysvetlí, čo je to celiakia a pre koho je „hipsterská móda“ bezlepkovej stravy nebezpečná. Porozprávame sa aj na tému prevencie pred problémami s potravinami.